Love me before the last petal falls... - Articles

The Crow, the Owl and the Dove - Nightwish (text, preklad)

Sun, 08 Apr 2012 15:42:49 +0200

Don't give me love, don't give me faith
Wisdom nor pride, give innocence instead
Don't give me love, I've had my share
Beauty nor rest, give me truth instead

A crow flew to me, kept its distance
Such a proud creation
I saw its soul, envied its pride
But needed nothing it had

An owl came to me, old and wise
Pierced right through my youth
I learned its ways, envied its sense
But needed nothing it had

Don't give me love, don't give me faith
Wisdom nor pride, give innocence instead
Don't give me love, I've had my share
Beauty nor rest, give me truth instead

A dove came to me, had no fear
It rested on my arm
I touched its calm, envied its love
But needed nothing it had

A swan of white, she came to me
The lake mirrored her beauty sweet
I kissed her neck, adored her grace
But needed nothing she could give

Gar tuht river
Ger te rheged

Don't give me love, don't give me faith
Wisdom nor pride, give innocence instead
Don't give me love, I've had my share
Beauty nor rest, give me truth instead

Vrana, sova a holubica

Nedávaj mi lásku, nedávaj mi vieru,

Múdrosť ani hrdosť, miesto toho nevinnosť

Nedávaj mi lásku, mal som jej dostatok,

Krásu ani pokoj, daj mi pravdu miesto toho

Priletela ku mne vrana, zachovala si odstup,

Tatá to hrdá stvora

Videla som jej dušu, závidela jej hrdosť,

Ale nepotrebovala som nič z toho

Priletela ku mne sova, stará a múdra,

Prebodla mojou mladosť

Naučila som sa jej mravom, závidela jej zmysli,

Ale nepotrebovala som nič z toho

Nedávaj mi lásku, nedávaj mi vieru,

Múdrosť ani hrdosť, miesto toho nevinnosť

Nedávaj mi lásku, mal som jej dostatok,

Krásu ani pokoj, daj mi pravdu miesto toho

Priletela ku mne holubica, bez strachu

Odpočinula na mojej ruke,

Dotkla som sa jej pokoja, závidela jej lásku,

Ale nepotrebovala som nič z toho

Biela labuť prišla ku mne

Jazero odrážalo jej sladkú krásu,

Pobozkal som jej krk, zbožňoval jej milosť,

Ale nepotreboval som nič, čo mohla dať

Nagasaki, Hirošima, Černobyl, Fukušima... čo bude nabudúce?

Sat, 31 Mar 2012 20:19:37 +0200

Prednedávnom sa mi sníval sen. Bola to nočná mora. O to horšia bola, že je teoreticky možné, aby sa zrealizovala. Ako obyčajne som bola doma, pri obvyklej činnosti a zrazu sa vonku rozozvučali sirény. Mysleli sme si, že je to skúška ako každý prvý piatok v mesiaci o pol dvanástej. Lenže sirény neprestávali. Pridal sa hlas, ktorý niečo oznamoval ale nikto nerozumel čo. Až po istej dobe sme pochopili čo sa stalo - výbuch jadrovej elektrárne. Rádioaktivitu ako takú nemožno vidieť, v tom sne to bolo ale iné. Bola to rozľahlá žltá hmla, ktorá sa blížila od Rakúska k nám. Keďže bývame na kopci na kraji Bratislavy, vidno od nás až do Rakúska, občas sa dokonca dajú rozpoznať aj veterné turbíny. Žltá masa sa pomaly blížila a zrazu sme porozumeli tomu, čo hlásili sirény - jadrové zamorenie a evakuácia obyvateľstva. Takže skutočný poplach. Ešte horšie bolo, že moja mama nechcela odísť a neuvedomovala si nebezpečenstvo. Snažila som sa ich presvečiť ale oni všetko odkladali, no museli sme odísť hneď. Neskôr sa sen zmenil - bola som v jadrovej elektrárni na prehliadke - vedela som čo sa stalo a že moje telo nasakuje rádioaktivitu, ale sprievodcovia upokojovali ľudí, že sa jedná len o veľmi malé dávky a nič nám nehrozí. Chceli klamať, ale ja som to cítila a chcela som ujsť...

Dnes som pozerala film o Černobyle. Aké sú však skutočné následky tejto pohromy? Doteraz nikto nezverejnil šatistiky a môžme len odhadovať koľko ľudí zomrelo, kolko doteraz trpí následkymi a pomaly zomiera. Aj na hrdinstvo ľudí, ktorí sa obetovali pre "vyššie dobro" sa pomaly zabudlo. Sovieti neboli schpní ani vypustiť informácie do Európy... Až teraz sa zistil fakt, že keby neboli včas zasiahli, dnes by bola pravdepodobne celá Európa neobývateľná a zamorená rádioaktivitou. Jedna katastrofa však nestačila. Následky Fukušimi sú podľa oficiálnych zdrojov ešte horšie ako pri Černobyle. Na čo ešte ľudstvo čaká? Rozvinuté krajiny ako Rakúsko a nemecko sa chystajú pomaly odstaviť výrobu jadrovej energie. Viem čo to obnáša - okolo 50% energie tvorí energia z jadra... No ak vybuchne ďalšia elektráreň stratíme oveľa viac ako keby sme odstavili Bohunice. Mne to za to teda nestojí. Nemusí to ani skončiť tak "dobre" ako pri černobyle, môže sa stať horšia nehoda ktorá ovplyvní životy miliónom ľudí. ľudia sú jednoducho nepoučiteľní a ženú sa za bohatstvom, čo nás však môže stáť život. Ako sa hovorí, planéta to prežije, ale my nie. Je najvyšší čas sa nad tým zamyslieť...

Bert McCracken

Tue, 13 Mar 2012 20:03:15 +0100

Moja posadnutosť The Used vyvrcholila do tejto krezbičky :D Mám rozrobeného aj Franka ale to ešte nie je hotove .D

I Want My Tears Back - Nightwish (text, preklad)

Sun, 04 Mar 2012 19:14:14 +0100

I want my tears back

The treetops, the chimneys, the snowbed stories, winter grey
Wildflowers, those meadows of heaven, wind in the wheat

A railroad across waters, the scent of grandfatherly love
Blue bayous, Decembers, moon through a dragonfly's wings

Where is the wonder where's the awe
Where's dear Alice knocking on the door
Where's the trapdoor that takes me there
Where's the real is shattered by a Mad Marsh Hare

Where is the wonder where's the awe
Where are the sleepless nights I used to live for
Before the years take me
I wish to see
The lost in me

I want my tears back
I want my tears back now

A ballet on a grove, still growing young all alone
A rag doll, a best friend, the voice of Mary Costa

Chcem svoje slzy späť

Chcem svoje slzy späť

Koruny stromov, komíny, príbehy zasneženej postele, zimná šeď,

Lúčne kvety, tie nebeské lúky, vietor v obilí;

Železnice cez rieky, vôňa lásky starého otca

Modré riečiská, decembre, mesačné svetlo cez krídla vážky

Kde je ten zázrak, kde je ten úžas

Kde je drahá Alica, klopajúca na dvere

Kde sú padacie dvierka, ktorými sa tam dostanem

Kde je realita rozbitá šialeným králikom?

Kde je ten zázrak, kde je ten úžas

Kde sú tie bezsenné noci, pre ktoré som zvykol žiť

Skôr než si ma roky vezmú,

Chcem vidieť

To, čo sa vo mne stratilo

Chcem svoje slzy späť,

Chcem ich späť teraz

Balet v háji, stále mladý rastie celkom sám

Handrová bábika, najlepší priateľ, hlas Mary Costa

Freedom

Sun, 04 Mar 2012 07:20:00 +0100

Cheers!

Sun, 04 Mar 2012 06:00:00 +0100

Na lyžovačke ma inšpirovalo vajce v pohári, ale bohužiaľ fotky nevyšli lebo boli rozmazané, tak som zopakovala pokus doma a toto je výsledok. Na zdravie! :D

Guitar in blue light

Sun, 04 Mar 2012 05:55:00 +0100

Z fotografického sme sa dostali do štúdia, kde sme si nasvietili gtaru - a fotili ju v tme :) Nevedela som že máme také super hudobne študio na takej rozpadnutej škole :D Kto by to povedal :D

Na vychádzke

Sun, 04 Mar 2012 03:20:00 +0100

Ešte v decembri tuím, keď boli také tie hnusné hmly :) Toto sa celkom podarilo :)

Drahá školička :)

Sun, 04 Mar 2012 02:02:00 +0100

Takto vizerajú okná na našej škole :D

Espaňa - Projekt

Sat, 03 Mar 2012 17:28:29 +0100

Už si skoro vôbec nepametám čo sa stalo takže to bude už také riedkejšie :D. V škole sme mali robiť projekt s fotkami a popisom z celého týdňa. Hlavne že z neminy musíme robiť nejaké blbosti nad ktorými treba rozmýšľať, zo španielska máme len namaľovať nadpis a vytlačiť fotky wtf? :D No dobre :D Tak sme zo Sašou krásne vyzdobili nadpis a ostatné baby povyberali fotky. To je v podstate všetko čo sme v škole robili., Potom sme sa rozlúčili s učiteľmi, dali sme si obed, ale už si nepamätám aký a šli sme sa korčuľovať do Riverparku. Mne bolo fakt zle, bolelo ma hrdlo a hlava a tak že asi nepôjdem. Po dlhšom hľadaní sme našli "klzisko". Najskôr sme sa čudovali že je tam úplne prázdno a nikto tam neni. Ale šak dobre. Požičali sme španielom korčule a dohodli sme sa že ich počkáme v kaviarni lebo Amalia zahlásila že sa chce za každú cenu korčuľovať :D Bolo hrozne zima a my sme pôvodne mysleli že klzisko bude dnu a tak sme ich tam nechali a zašili sme sa do Riverpark Dance klub kaviarničky kde si hoväla miliardárska panička a dali sme si hnusný čaj... Nebol AŽ taký drahý ako sme si mysleli, asi na to mali dôvod :D Ale nie, neskôr sme zistili že to bol bio čaj :D Za necelú pol hodinu sa k nám nanominovali zmrznutí španieli a tak sme sa museli pohnúť ďalej. My s Amaliou sme sa oddelili od ostatných, lebo Amalia musela vymeniť čižmy a zastavili sme sa ešte v potravinách na "obed" :D Kúpili sme si čipsy a Amalia trvala na tom že mi ich zaplatí :D No skoro ma porazilo :D Aspoň som jej potom kúpila tašku keď sa jej roztrhla :D. No potom sme sa mali stretnúť s ostatnými v Auparku až na to, že od Eurovei nejde NIČ do Auparku :D Tak sme sa odviezli k Novému Mostu a snažila som sa dovolať ostatným že nech nás predsa len počkajú pri moste, lebo chceli ísť peši ale som sa nedovolala :D.Keď mi to dvihli už boli skoro v Auparku a spod mosta tieš nešlo nič do Auparku a tak som to vzdala a prešli sme sa trocha :D. Tam sme zakotvili v Mekáči a mne už bolo fakt brutálne zle. Vypustili sme ich a Saša ma presvedčila aby som amaliu nechala jej na starosť a šla domov. A tak som šla rovno do postele a pekne som tým ukončila výmenný pobyt :D. Ešte by som poznamenala že na druhý deň som nebola schopná odprevadiť Amaliu na letisko tak mi bolo zle, čiže som sa s ňou rozlúčila a odviezli ju Saškovci :)

Espaňna - Vodné Dielo Gabčíkovo

Sun, 26 Feb 2012 22:09:23 +0100

Vo štvrtok sme navštívili vodnú elektráreň v Gabčíkove. Ráno sme došli o 20 minút neskôr do vodárenského múzea, lebo Amalia sa strašne šuchtala a ešte nám aj električka zdrhla. Zmetkovali sme tam, lebo sme nevedeli kde to múzeum je a ostatní boli už vovnútri. Sympatická tetka nám porozprávala zaujímavé veci a potom nás zobrala na Sihoť, kde sme si pozreli dlhý tunel popod ramenom dunaja, kde sa fakt zle chodilo, lebo my vysokí ľudia sme si tam dobre trieskali hlavu - tunel bol vysoký nejak 170 centimetrov. Tentoraz skórovali španieli s ich zakrpatenou veľkosťou. Skúšali sme chodiť s hlavou vytočenou do boku ale veľmi to nepomohlo (teda aspoň mne nie :D) Potom sme mali možnosť odfotiť sa pri starom nefungujúcom čerpadle, kde chaime zase trapošil a potom po nás prišiel autobus do Gabčíkova. Naším sprievodcom bol postarší pán, ktorý nevedel vysloviť r a ktorý kiecal celú cestu a nemohli sme sa učiť lebo furt rozprával nejaké blbosti o pôde pri dunaji o asfalte vo vodnej priehrade :D Proste samé zaujímavé a záživné veci :D Dpzvedeli sme sa dokonca, že aký úspešný právnik bol jeho otec počas neviemkoľkej svetovej vojny, porad celú históriu jeho rodiny nám porozprával. Sašku zrazu napadlo, že hore sa dá vypnúť reproduktor a tak sme si ho vypli, susedia vedľa nás tiež pozerali že čo sa stalo že u nás sa to vyplo a takýmto dominovým efektom sa povypínali takmer všetky reproduktory a nikto ho už poriadne nepočul :D Dokonca malá Suzanne keď sme vystúpili, aby nám ujo ukázal rameno dunaja povypínala aj zvyšné repráky a on sa potom len čudoval že ho nejak nepočuť :D. Vonku asi -17 a on nás vytiahol aby sme počuli o tom, ako sa nejakí ľudia hádali, či v tom rybníku pri ktorom sme vystúpili a mrzli žije 81 alebo 82 druhov rýb. Rozobral to tak na 10 minút a potom začal s vtákmi. Po 20 minútach sme sa mohli vrátiť do autobusu, kde zostala Saša azopár ľudí, dokonca aj jedna učiteľka. Taktiž sme vystúpili a museli sme sa kukať na nejakú mapu s vodným dielom Gabčíkovo, na ktorej nám podrobne ukazoval všeliaké blbosti, neviem bohužial aké, lebo som musela behať naokolo aby sim nezmrzla :D. Spolu s ďalšími ludmi sme sa vybrali obehnúť kus priehrady a hneď nám bolo lepšie :). Najlepšie bolo keď sme išli okolo takého boilera a ujček sa pýtal že čo to je za guľu. "No žiaci, skúšam vás, čo to je za guľu?" polovia ľudí ho nepočúvala alebo aj nepočula lebo mali vypnuté repráky a druhá polovica ho ignorovala. "Tak čo to je za guľu? Ja som teraz váš učiteľ a skúšam vás! Tak mi odpovedajte čo to je z guľu." až Saša zahlásila že diskoguľa a čo on potom rozprával som takztiež nezachytila, lebo som sa zvýjala na zemi od smiechu :D. Nakoniec sme dorazili do Gabčíkova a tu sme všetci pol hodinu čakali na véckach, kde boli len 2 záchody, ale boli sme radi, lebo tam bolo teplo. Jaime nám priniesol celý balík plný čokolád Figaro Rumba, a každému nanucoval jedno. Niekto mu povedal, že je tam rum a on celý vydesený ich bežal vymeniť za nugátové. Potom sme si prezreli vodnú elektráreň, kde sme znova dostali pekné zelené čapičky. Nikdy, ale NIKDY neobedujte v "reštaurácii" vo vodnej elektrárni Gabčíkovo. NIKDY. Sadli sme si za stoly spolu so španielmi a keď nám priniesla nesympatická čašníčka s krátkymi vlasmi a bárbinovským rúžom polievku, bolo mi jasné, že druhé jedlo nebude o nič lepšie. Polievku som trochu domrdala a potom ju za mňa dojedla Saša. Ale druhé jedlo bolo proste epické. Keď som videla ako nosia k druhému stolu "obed", zamrela som a zúfalo som sa pozrela na Kubáčkovú, s otázkou v očiach prečo nevybavila vegetariánske porcie. Jedin čo sa z toho dalo zjesť boli hranolky, ktoré som smutne oškrabávala od podivnej smradlavej omáčky. Chúďatá hranolky museli byť obetované, lebo boli pošpinené a tak som nemohla zjesť všetky. Saša iba krútila nadomnou hlavou. Ale sakra! V tej omáčke boli pečienky! Napínalo ma ešte tak 2 hodiny po tom :D. Kofola, čo som si objednala chutial skôr ako vyprchaná minerálka naliata do pohára, v ktorom bolo kedysi niečo čo sa podobali na kofolu. A za to som si musela ešte zacvakať 50 centov. Cestou späť sme už našťastie nikde nezastavovali a odtial sme sa rovno vybrali do kulturáku na bowling. Cestou v električke nám vynadal šoférka že prečo robíme taký rámus :D Taká stará rozplejznutá ropucha :D. Najskôr sme museli hodinu čakať aby sme mohli začať hrať, lebo sme dorazili príliš skoro. Saša odišla s frajerom a nechcala mi na starosti Lídiu, Takže som sa celkom nudila. Dokonca som sa dozvedela že kazím zábavu, keď som len tak sedela na gauči na bowlingu, pila horúcu čokoládu a frflala že ešte hodinu :D. Prisadli si však ku mne dvojičky a začali sme rozoberať anime :D Takže to bolo celkom fajn :D Aj bowling bol v pohode :D Prvé kolo som prehrala na celej čiare a druhe vyhrala na celej čiare :D Potom sme ich vzali na pizzu kde sme kúpili 3 obrovské pizze a najedli sme sa z toho všetci. Sša bohužial dorazila už keď bolo zjdedené takže mala smolu :D Bolo niečo po 8 a španieli sa ešte pýtali že či sa ideme niekam zabaviť. Potom nám rozprávali, že keď budeme v španielsku tak bude party party každy večer :D Omg nechcete sa somnou niekto vymeniť? :D:D

Espaňa - Viedeň

Mon, 20 Feb 2012 22:53:32 +0100

Ráno sme museli skoro vstávať, aby sme stihli mikrobus do Viedne. Keď sme utekali na električku, tá Amaliu skoro zrazila, lebo nevedela čo má robiť a pobehovala bezradne po koľajniciach :D Snažila som sa na ňu zavolať, ale vodič len nervózne trúbil a rozhadzoval rukami :D. Nakoniec pochopila a šli sme ku škole radšej autobusom :D. Prišli sme predposlední, lebo nám zdrhla električka a tak nám zostalo len miesto vzadu v mikrobuse vedľa Sašky. Cestou som sa snažila učiť sa, čo sa mi však veľmi nedarilo. Vo Viedni nás vyhodil mikrobus na Maria Terezia Platz a odtial sme mali španielom urobiť malú prehliadku centrom mesta. Každý z nás mal krátky opis nejakej budovy, ktorý sme mali predniesť španielom. Ja som bola hneď druhá po Saške - mala som Parlament a Burgtheater. Parlament som ľahko našla, ale s Burgtheater to bolo horšie. Matikárka nám povedala že to je blízko pri sebe a najbližšia honosná budova pri Parlamente bola za ním. Tak som na ňu ukázala a porozprávala o nej a šli sme ďalej smerom na Rathaus. Najlepšie bolo, že pred Rathausom bola obrovská honosná budova s nápisom Hofburgtheater. Aaa sakra :D. Tak som sa tvárila že ja nič a keď sa španieli pýtali učiteľky, že čo to je za budovu, pohotovo im odpovedala že to divadlo sa presahovalo a že su dve budovy a ja som sa len smiala :D. Ale nechápem prečo potom matikárka nedala Burgtheater a Rathaus, keď Burgtheater je uplne inde ako Parlament :D. Doteraz neviem ktore z nich to bolo, ale viem, že Burgtheater sa fakt odniekiaľ presťahoval ale mám takého tušáka, že nie zrovna tak, ako si to španieli mysleli :D. Postupovali sme ďalej, španieli ako vždy na konci a navyše jaime sa velice rozháňal svojím banánom naokolo aby zabavil decká alebo čo až sa mu ten banán pekne zlomil a čľupol na zem. Všetxi španiela sa nahrnuli k nemu a on so smutným ksichtom chcel ten banán aj tak zjesť, potom sa vrátil asi 20 metrov naspäť aby ho vyhodil, no proste vedeli sme že dnes bude tá prehliadka fakt na dlho. Učiteľky boli už niekde na polceste do Štefansdómu, stepovali na chodníku a vypytovali sa nás že čo sa stalo. Keď sme im povedali o jaimeho banáne, Horváthová vtipne poznamenala, že by si za ten čas stihol kúpiť do supermarketu aj druhý. Keď sme konečne dorazili do Štefansdómu, všetci sme sa natlačili na miesto kde vychádzal teplý vzduch zo zeme a bolo nam dobre :). Potom sme šli na obed do Mekáča, ale ja som chcela Suši, lebo vo Viedni ich majú hrozne lacné. Lenže hrozilo, že so španielskou rýchlosťou sa veľmi ďaleko nedostaneme a že zostanem o hlade :D. Navyše učiteľky chceli isť do Starbucks na kafé a my sme museli ísť s nimi. Až na to že oni si pekne obsadili pre seba dva stolíky a inak celý Starbucks bol plný. Keď sme sa ich pýtali, či musíme zostať tak oni len že... Tak si počkáte. No tudle :D Oni si tam budú vysedávať na kafíčku a ja budem o hlade nie? :D Tak sme vybavili španielom aby im dali kafé do termohrnčekov a nechali sme učiteľov nech si vyvaľujú šunky. Keď sme došli na Mariahilfe, nechcala som Amaliu na starosť Laure a šla som si po Suši. veľa sme toho nenakúpili, všetci boli unavení a iba Amália a Bea mali ešte energiu nakupovať a tak ostatní sme si sadli na lavičku, ja som si vychutnala svoj obed a tam sme mrzli. Pomaly sme sa pobrali naspäť, ale učiteľov nikde. Mikrobus tam už bol a nemohol čakať a tak sme poslali španielov dnu, nech nemrznú a nech si dajú jedno kolečko okolo námestia, zakial sa vrátia učitelia. No hlavne že nám prízvukujú aby sme prišli radšej o 5 minút skorej a sami prídu o 10 neskôr. Vodič náško mikrobusu si stihol dať aj 2 kolečká medzitým. Cestou späť sme s Táňou, Saškou a Laurou viedli zaujímavý rozhovor o knihách a anime. Keď sme boli v Bratislave tak sa Lídia pýtala na Elfen Lied, ktorý sme spomínali a zistila som, že toho máme veľa spoločné :D. Večer sme ich ešte vzali do mesta na halušky. Amalia chcela pivo a mladý čašník, ktorý nás obsluhoval, nám omylom chcel priniesť biele vínko a tak sme si povedali, že donesie aj pivo pre Amaliu :D. Neskôr dorazila aj Táňa s Manolom a tak Amalia nepila sama :D. Prišiel dokonca aj Jaime a doteraz presne nevieme odkial prišiela ako vedel kde sme. Jednoducho sa zjavil a bol tam :D. Ževraj si objednal nejaké jedlo, ale nechutilo mu a tak si objednal ďalšie a ani to mu nechutilo :D. Ževraj sa potom pýtal čašníka, či si to nemôže zobrať so sebou a že mu to veľmi chutilo ale že nevládze :D. Potom si pýtal kapučíno bez kávy a nakoniec chcel odkúpiť šálku s logom Slovak Pubu :D. Chudák mladý čašník, ktorý nás obsluhoval bol bezradný a nevedel čo má robiť :D. Ale keď bol za vedúcim, ten mu zakázal predávať šálky :D. Potom zas niekam zmizol a keď sme odchádzali, Amalia bola pekne podnapitá, zrazu vedela aj po anglicky a vykrikovala na celú Obchodnú, že španieli majú čas a nepotrebujú chodiť tak rýchlo, pričom španieli sa znovva držali tak 20 metrov za nami :D. V autobuse otravovala spolusediaceho, že ho rada poznáva a chcela začať spievať. Tvrdila, že keď začne, celý bus bude spievať s ňou. Pri jej hlasnom smiechu niektoré babky začali nadávať. Šťastlivo sme sa dostali domov a tu sa s nami ešte celkom pekne porozprávala po anglicky :D občas jej chvýľu trvalo, kým sa vyjadrila ale šlo jej to super :D.

Espaňa - Prehliadka hradu a obchodov so suvenýrmi

Sat, 18 Feb 2012 18:59:23 +0100

V utorok sme mali znova napochodovať do školy. Až na to, že cez noc aj ráno tak snežilo, že dokonca aj v Dúbravke bola zápcha, ktora siahala pomaly až k Patrónke. Keď sme s Amaliou šli na bus, snažila som sa jej vysvetliť, že keď v Bratislave sneží, celá doprava je v kýbli :D Myslím, že mi celkom neporozumela. Spolu sme sa predierali snehovými závojmi, hlavne ja s mojimi premokavými čižmami, a keď sme dorazili do triedy, myslela som si, že som prišla zle. V škole mŕtve ticho, v triede kde sme sa mali stretnúť taktiež nikto, len pani profesorka ju práve otvárala. Spýtala som sa, či sme sa mali stretnúť niekde inde, lebo bolo 8:40 a stretnúť sme sa mali o 30 a zistila som, že ešte nikto nedorazil. Tak som sa usadila a začala som sa tváriť, že hľadám v španielskej konverzácii ako sa povie zápcha, ale našla som tam len veľmi praktické vety, ako "vybuchol mi motor". Po chvýli som to vzdala, lebo dorazila Laura. Dnes mali mať prezentáciu Kika, Simona a Saška o vode. Saškina prezentácia bola fajn, ale Simonina aj Kikina boli len pozliepané časti z Wikipédie. Nerozumela som tomu ani ja, nieto ešte naši španieli. Ale obrázky boli pekné :). Potom sme španielov mali odprevadiť na hodiny, aby si mohli pozrieť vyučovanie. Najskôr sme mali ísť na Biológiu s Pipiškovou, kde sme skúmali svoje vlasy a Amalia s Beatroz boli také fascinované svojimi vlasmi pod mikroskopom, že sme takmer nestihli spraviť druhý preparát s cibulou :D Na ďalšiu hodinu sa mali rozdeliť na angličtinu. Jedna skupina šla k Horvátovej a Amalia, Bea a Lidia šli k Fabianovi. Tak sme sa ešte smiali že aspoň budú mať u Fabiána zážitok. A aj mali :D Hneď ako vyšli z učebne, zachytila som Amaliin rozhorčený pohľad, pri ktorom si ťukala po čele a krútila očami. Ževraj sa ich niečo pýtal a keď mu nerozumeli tak sa im smial a smial sa aj na ich španielskom prízvuku :D Obed som si v pondelok zabudla oraziť, čiže som sa len pozerala ako sa Táňa hrabe v jedle. Pôvodne sme mali ísť na Devín, ale myslím, že by to malo katastrofálne následky. Amalia chcela ísť na hrad, tak som sa spýtala učiteľky, či tam nezádeme, a mali sme náhradný program. Znova sme sa odviezli do mesta a hore na hrad trolejbusom, ale bola tam strašná zima, čiže sme vošli dovnútra, otočili sme sa a šli sme naspäť. Naši španieli sa chceli samozrejme odfotiť, najmä Chaime, ktorý si kľakol na múrik pred hradom, pod ktorým bola 10 metrova priekopa, všetci zatajili dych a ja som ho už videla dolámaného na zemi, už som rozmýšľala že či ten pád prežije, no jemu sa nič nestalo na šťastie :D. Keď sa už pofotili zo všetkých uhlov aj sa všeliak na fotke vystriedali, tak sme sa konečne mohli celí zmrznutí pohnúť ďalej. Zavelila som, že ideme do čokoládovne pri Michalskej Bráne, lebo mi mama celý čas hovorí akú tam majú dobrú čokoládu a išli sme :D. Bola to toiž asi najbližšia čokoládovňa a všetkým to bolo zrejme jedno, len aby sa niekde zahriali. Čokoládovňa na korze je malý útulný podnik, so zahmlenými sklami a vôňou čokolády. Čokoláda, ktorú tu predávajú nie je taká obyčajná, ako v čokoládovni na Hlavnom námestí, kde čokoláda chutí ako puding z prášku, ale taká ozajstná. Ako z pravej roztopenej čokolády. Najlepšia je babičkina, kde na podku plávajú kyselkavé maliny. Amalia si objednala normálnu čokoládu so šľahačkou, aj keď nechápem prečo, keď nemá rada čokoládu :D. Nakoniec ešte po tej mojej babičkynej som dostala aj ďalšiu, obyčajnú. Hovorila som si, veď aj tak si to celé zacvakám sama :D, no keď došiel účet, Amalia zrazu vytiahla 50 - evrovku a že platí za nás štyri - mňa, seba, Beu a Lauru, snažila som sa jej to vyhovoriť, že ona je hosť a my platíme, ale bola neodradná a nanútila predavačke svoju 50 evrovku a ja som sa len bezradne pozerala :D. Potom sme prešli ešte 5 obchodov so suvenýrmi a Amalia sa ešte sťažovala že si nestihla všetky poriadne pozrieť, pričom v každom obchode so suvenýrmi majú to isté, presne ako na nákupných uliciach v Chorvátsku :D. Potom nás chcela zobrať Laura do Penati na golf, ale mala len 3 voľné miesta, a tak som poslala Amaliu s Beou a Laurou nech idú bezomňa :D a ja som mala celý večer až so pol 11 pokooj :D. Cestou domov sme sa pekne porozprávali a zistila som, že ano po španielsky znamená zadok a keď sa na to pridá mäkčeť, je z toho rok. "Koľko máš rokov" sa preto dosť podobá na "koľko máš zadkov" :D

Espaňa - Prehliadka Bratislavy

Tue, 14 Feb 2012 16:30:54 +0100

Ráno sme museli zavčasu vstávať, aby sme stihli školu. S Amaliou sme sa zásadne ráno veľmi nerozprávali, stalo sa to akýmsi zvykom, keď sme ráno pri raňajkách každá pozerali do svojho taniera a zaryto mlčali. A keď sa aj jedna náhodou pokúsila začať rozhovor, vždy to nejakým záhadným spôsobom skolabovalo :D. Zato večer nám to vždy šlo parádne. Keď sme však ráno dorazili do školy a do triedy, kde sme mali byť celý týždeň, zostala som len obarene stáť a nechápavo som kukala na Amaliu. Len čo dorazila do triedy, začala živo bľabotať po španielsky, čo by nebolo až také divné, keby sa hneď na to nerozplakala. Iba som tam stála a blbo na ňu pozerala, zatiaľ čo 7 španielov ju obklopilo a bezradne sa jej snažilo pomôcť. Dosť znepokojene som rozmýšľala či tam mám medzi nich vtrhnúť a spýtať sa či je v poriadku, ale pravdepodobne by mi aj tak nerozumela. Tak som tam len tak stála a zúfalo pozerala na Sašku, či neporozumela niečo z toho o čom sa rozprávajú. Amalia živo gestikulovala a rozhadzovala rukami. Samozrejme ako prvé ma napadlo, že sa jej u nás nepáči, alebo jej je smutno za domovom, ale španielska učiteľka nám po anglicky vysvetlila, že Amalia plače, lebo nevie po anglicky. Ževraj my (ja a mama) vieme perfektne rozprávať a ona nám nerozumie. Zaujímalo by ma prečo šla na výmenný pobyt z angličtiny keď nevie po anglicky :D Potom sme si boli pozrieť Bilíkovu, pričom sme sa zastavili v klubovni, kam si hneď všetci posadali, mysliac si, že zostávame tam a tak sme ich museli zas všetkých vyhnať a šli sme do riaditeľne, kde im pán Dančík nanútil krowky, dokonca aj do telocvične, ktorú nám dosť neochotne otvorila pani Rezníčková. Keď sme sa vrátili do triedy, úlohou nás, Slovákov bolo predstaviť Slovensko, Bratislavu a našu školu formou prezentácie naším výmenným partnerom. Prvá šla Táňa s prezentáciou o škole, pri ktorej Španieli mierne zaspávali, druhá bola o Bratislave, ktorú mala Laura, táto mala asi 15 minút a bola celkom fajn a ja posledná o Slovensku. Ako naschvál práve pri mne celý program Power Point dva krát spadol a raz dokonca zmrzol celý komp :D Bola som celkom nervózna, aj keď som to veľmi nečakala. Najlepšie bolo, že namiesto obrázku prezidenta zostala len machuľa, takže to vyzeralo dosť podivne. Ale najlepšie to zakončila moja Fujara :D. Nasledovali Španieli a ich prezentácia o Murcii, Španielsku a ich škole. Začínali dvojčatá o Španielsku, no žiarovka v projektore bola už tak rapídne vybytá, že to vyzeralo ako keby ukazovali na prázdnu tabuľu :D Zistila som, že sa strašne teším do Španielska... Všetka tá ich kultúra a temperament :D Druhé boli na rade Amalia s Beatriz, ktoré mali prezentáciu o Murcii. Len čo ju zapli a začali rozprávať, sama preskakovala v polke vety na ďalšiu stranu, polovica ludí sa k nim nahrnula a snažila sa to opraviť, ale najlepšie bolo, že tej prezentácii nikto neporozumel, lebo slovíčka si zrejme našli niekde na google translate a veľmi sa do textu nehodili :D. Posledná prezentácia stála za to :D Bolo to asi 30 sekundové video s 5 obrátkami Gymnázia Murcia a autormi boli Manolo a Suzanne. Manolo najviac zabil, keď na začiatku povedal: Please, read the sentence., sadli si a vychutnávali si svoje dielo :D. Vzali sme ich na obed a po kratších nedorozumeniach sme vypítali u naších milích pani kuchárkach vodu, lebo nechceli mlieko. Obed bol ako vždy eňo ňuňo: Špagety s hríbovo-syrovou omáčkou. Znie to celkom fajn, až na to, že skutočnosť sa od názvu ďaleko odlišuje :D. Znechutene som sa dívala na tanier so špagetami poliatými niečím, čo chutilo ako mlieko zriedené s vodou a dokonca som zo špagiet vyhrabala aj jeden hríbik s priemerom pol centimetra štvorcového. Španieli sa toho poväčšine ani nedotkli, zato my sme už zvyknutí na pochutiny našej školskej jedálne a tak sme sa v tom aspoň trocha pohrabali :D. Po obede Španieli vybrakovali školský bufet a hurá do mesta na prehliadku! Až na to, že vonku mohlo byť tak -15 stupňov :D. Cestou na zastávku sme preberali s ostatnými babami či kúpiť zľavnené alebo normálne lístky, lebo ževraj cudzinci musia platiť plnú sumu. Ja som bola zástancom toho, že za každú cestu tam a každú cestu späť z mesta nebudem platiť 90 centov a tak som v buse cvakla zľavnený lístok a v hlave mi akurát prebehlo Bitch please! veď revízora som aj tak nestretla vyše roka :D. Skúste hádať čo sa stalo. Asi 3 zástavky ďalej sa zrazu ozvalo "Kontrola cestovných lístkov!" všetky pohľady na mňa, ja som zamrela, div som sa nepošťala od strachu, že teraz budem za ňu platiť 50 evri, v očiach smrť, drala som sa cez všetky nadávajúce babky celým busom až k Amálii, ktorá sa nevinne rozprávala s Jaimem a netušila... Vytiahla som skrčený lístok a modlila som sa ani neviem za čo. Keď bol pri mne revízor úplne som zabudla, že aj ja mám mať lístok a rýchlo som vyťahovala ISC. Priamo predomnou keď revízor počul že sú tam španieli, a pítal si ticket namieto lístka, mu Amalia podala svoj zľavnený lístok, on sa naňho pozrel, potom jej ho vrátil a vzal si moj ISC, vrátil mi ho a predieral sa ďalej. Chvýľu som blbo pozerala a Amalia s podozrením pozerala na mňa a až keď som sa presvedčila, že revízor sa ďalej prediera cez nadávajúce babky, mi tak odľahlo ako ešte nikdy. Zasa som sa predrala naspäť k našim slovákom a výťazoslávnym a tak trošku aj Fuck Yeah pohľadom som im odpovedala že je to v pohode, keď sa ma pýtali ako to dopadlo. Trošku možno aj sklamané z toho, že to tak dopadlo odpovedali... "zbytočne vyhodených 30 centov!" :D Vonku bolo brutálne zima a viac krát sme preberali s ostatnými, či španieli náhodou nefungujú na tepelný pohon, lebo čím bolo vonku chladnejšie, tým pomalšou rýchlosťou sa pohybovali. My slováci celý premrznutý na čele sprievodu, normálnou zrýchlenou chôdzou a uplne na najzadnejšom konci tak kilometer za nami sa vliekla Amalia a Bea. Ponáhľali sme sa, lebo na nás čakala sprievodkyňa no a španieli né aby sa trochu pohli, ale oni sa ešte fotili pri každej lampe, pri každej soche, ani netušili kto na nej bol vyobrazený, fotili sa s obchodom so suvenírmi, pričom učitelky boli úplne v predu a poháňali nás so španielmi aby sme šli rýchlejšie, ale nie! Oni ešte musia zaliezť do Suvenírov a najlepší bol matikár Jaime, ktorého sme z tých suvenírov museli doslova vytiahnuť :D. Keď sme konečne dorazili k sprievodkyňi, boli sme totálne premrznutí a nikam sa nám nechcelo ísť, Samozrejme, že učiteľky sa šli zahriať do nejakej kaviarničky, ale my sme museli zostať so svojimi španielmi. Prehliadka bola ešte o to dlhšia, že španieli šli zápornou rýchloťou. Dokonca už aj Jaime to vzdal a na hlavnom námestí zrazu začal utekať preč. Všetci sme naňho iba pozerali a nechápali sme :D. Dobehol do prvého obchodu a zpoza sklenených dverí nám kýval a vysmieval sa nám :D. Keď sme konečne dorazili do dómu sv. Martina, kde sme sa trochu zohriali, a dorazili aj učiteľky, tak sme sa dohodli, že ich vezmeme niekam do tepla a tak nám bolo zima, že sme do tej kaviarničky už bežali :D. Bolo tam príjemné prostredie a dvojčatá znova zabávali celú našu skupinku. Potom sme sa mali postupne presunúť na večeru do reštaurácie v prístave menom Danubius, čo bola kurevsky drahá reštaurácia, čo sme poznali už iba podľa toho, že tam nikto nebol a že odtial bol krásny výhľad na Dunaj. Môžem sa pochváliť, že som si nevedomky objednala najlacnejšie jedlo - encián s brusnicovou omáčkou a americkými zemiakmi, zato to isté sa nedalo povedať o Amálii, za ktorrú som musela zacvakať 8 eur. Dokopy ešte aj s pitím 17. Taktiež tu bola príjemná atmosféra a dohodli sme sa, že ich vezmeme do Eurovei na nákupy. Amalia však nakúpila už deň predtým, ale aj tak jej to neprekážalo. Čo však bolo najlepšie, bolo to, že začalo snežiť. Španieli sa tešili ako malé deti a tým pádom to vyplývalo aj na ich rýchlosť, ktorá sa na počudovanie ešte dvojnásobne zmenšila, a tak sme ich počkali dnu v teplúčku. Dali sme im rozchod hodinu a šli sme si sadnúť na ďalšiu kávu. S Laurou som ešte pobehala niekoľko obchodov beznádejne hľadajúc vhodné zimné čižmy. Večšina ľudí musela ísť po hodine domov, ale my s Laurou sme im nechali ešte hodinu výbeh a keď sme sa vrátili našli sme ich sedieť na zemi v strede Eurovi, pričom všetci ľudia sa nich dívali a ja som sa mienila pôvodne tváriť že ich nepoznám. Prišiel po nás Laurin otec na veľkom BMW džípe takže sme boli do 8 doma a mala som konečne pokoj :D.

Espaňa - Shopping!!

Sun, 12 Feb 2012 19:04:33 +0100

2. nedeľa

Ráno sme sa zobudili o ôsmej, aby sme zistili, čo budeme celý deň robiť, no dozvedela som sa, že Lidia ochorela a leží doma v posteli s horúčkami. Výborne, takže Saška odpadla a program ktorý sme si prichistali (sánkovanie na kolibe) sme mohli tiež zahodiť, lebo predpoveď počasia na snehovú búrku sa nejako nekonala. Nenapadlo ma nič iné, ako ísť na nákupy a mama tvrdila, že eurovea je krásny reprezentatívny šop center. Navyše, kamarátka Lucia ktorá vie po španielsky sa s ňou chcela stretnúť, tak som sa rozhodla, že by bolo divné chodiť s Amaliou po Euroveii a celý čas mlčať :D Tak som sa dohodli o 14:00 pred Euroveou. Takže som kludne mohla spať do obeda. Netušila som, čo s ňou budem robiť do druhej a tak som ju šla vyvenčiť spolu s Alexom. Zistili sme, že je strašná kosa a tak sme boli vonku 5 minút a vrátili sme sa domov. Napadlo ma, že si pozrieme film, aby sa nenudila, no mama chcela aby som jej pomohla s obedom, a tak som ju posadila za telku a zapla jej Mrs and Mss Smith po anglicky, z čoho pohľa mňa rozumela tak maximálne ten názov a šla som pomáhať mame. Keď bol obed hotový a keď sme ju zavolali, zase začali stresy, lebo babka chytila hysterický záchvat, že vychladne polievka a mama po mne syčala aby som ju zas šla zavolať (nechcela kričať aby si o nás Amalia nemyslela nič zlé :D) ale jej neskončil film a tak kukala dalej :D Keď sme konečne začali jesť (lososa so zemiakmi) vzala si najväčší kúsok a než som ja stihla zjesť polovičku ona sa už nudila s prázdnym tanierom a pokukávala po mne :D Asi jej chutilo. A tak sme sa poobede vybrali do Eurovei. Luciu som nevedela nájsť a až neskôr som sa dozvedela, že hlavný vchod pri ktorom sme sa mali stretnúť je z boku a nie z predu :D. Keď sme došli k informačnej tabuli, jediné, čo z nej pochopila bolo H&M, jej najobľúbenejší shop a tam sme sa aj vybrali. Stretli sme tam Luciu, ktorá práve došla a keď začala na Amaliu rozpravať po španielsky Amalia zopäla ruky a ďakovala bohu :D. Zašli sme do kaviarne, ale konverzácia sa dosť zadrhávala, lebo Lucia Amalii moc nerozumela a tak sme sa len na seba blbo usmievali :D. No proste sranda. Potom sme pobehali všetky obchody v Eurovei. Za tú dobu sme toho moc nenarozprávali, lebo my sme nerozumeli jej a ona nám a tak sme sa oddali nakupovaniu. Amalia nakúpila 5 plných tašiek oblečenia a tvrdila že to u nás je oveľa lacnejšie ako u nich (aspoň sa domnievame že to tvrdila) Ja som moc nemala chuť nakupovať a tak som si kúila len šatku, ktorú mali v lete za 20 eur, teraz ju mali za 12 a v skutočnosti som platila len 7. Pobrali sme sa teda domov a ďalšia kamoška chcela príjsť na večeru a pokecať si s Amaliou. Mama ma znova zapriahla do roboty - varili sme bryndzové halušky - a Amalia bola taká zlatá, že sa prišla pozrieť a spýtať, či nechceme pomôcť :). Dali sme jej ochutnať bryndzu a tak jej to chutilo, že ju vyjedala zo sáčku lyžičkou :DNevedela som či sa len nesnaží byť slušná, ale nechala som jej celý sáčok aj s trochou bryndze, nech si dá do nosa :D. Fajn že jej všetky jedlá chutia, okrem čokolády. Mám podozrenie, že drží diétu, lebo ukazovala na jedlo potom na brucho a potom akože "nie" a potom zas na banán.. Ale môže to znamenať aj milión iných vecí. Keď kamarátka dorazila, tieš jej veľmi nerozumela, ale trochu sme ju vyspovedali. Má dvoch psov, jedneho dalmatínca a jedného malého kríženca (one big and one esmall - túto frázu zopakoval za týždeň asi 20 x a to vždy keď sa jej niekto pýtal, či má spa. Španieli dávajú všade pred s na začiatku slova e - napríklad Espaňol a tak aj esmall). Jej mama pracovala 2 roky v Londýne, takže chvalabohu tam nejako prežijem. Ako výstižne poznamenala kamarátka - stačí sa naučiť základné španielske slová ako "pomóc" alebo "umieram". Má tri sestry, ale nepochopila som, či žije s nimi alebo nie :D Nakoniec sa kamarátka musela pohrať na mojom novom SAMSUNGu a Amalia si šla čítať módny časopis. Nakoniec sme šli s Alexom odprevadiť kamošku, znova sme len obišli barák a bežali dnu, lebo vonku bola zima jak v Rusku. Amalia teda šla spať a ja som si vydýchla a zostala do 10 na kompe.

Ďalší diel: Prehliadka Bratislavy

Espaňa - Zmetok na letisku

Sat, 11 Feb 2012 18:17:57 +0100

1. sobota - Zmetok na letisku

Rozhodla som sa napísať tento článok o výmennom pobyte so Španielskom, lebo predošlé pobyty si pametám len hmlisto :D Takže všetko to začalo v sobotu. Celý deň som samozrejme upratovala a leštila zrkadlá, dlášku, utierala prach a podobne, lebo u nás sa väčšinou upratuje len keď má prísť návšteva. Samozrejme aj môj stôl ktorý bol dokonale vydrhnutý a uprataný ku koncu týždňa vyzeral akoby som vyhádzala všetky veci z políc, na rozdiel od soboty, keď by ste na ňom nenašli jediný chlp navyše :D. Hostia mali príjsť o 18:45 na Viedenské letisko a my, domáci sme ich mali privítať a odviezť domov. O 18:00 prišiel Saškin otec na naše parkovisko pred domom a vybrali sme sa na cestu. Cestu mi spríjemnil Nightwish a musím povedať, že stres som chytila až keď sme dorazili do deninky blízko letiska. V areáli sme trocha zablúdili (trocha že dosť :D), prvý vjazd bol zarampovaný, druhý viedol k Bille, tretí bol objazd a tak sme si spravili 2 kolečká okolo billboardu SAMSUNG :D. Keď sme nejakým zázrakom natrafili na správnu cestu, no zabočili sme na odlety namiesto príletov. Tu nás Saškin otec vyhodil a vybrali sme sa hľadať ostatných. Musím uznať, že Viedenské letisko je velké asi ako celá Bratislava :D Tisícky obchodov, parkovacích domov a budov :D Nakoniec sme našli prílety a tu aj celú kolóniu ľudí z Bilíkovej, na čele s naším pánom riaditeľom držiacim nápis Gymnasium Bilikova v ovisnutej ruke a živo konverzujúcim s učiteľmi. Začali sme živo stresovať s ostatnými účastníkmi Comeniusa a asi okolo 19:15 sa vynorili z veľkých dvojkrídlových dverí Španieli na čele s potmavšou učiteľkou Noeliou a šialeným matikárom Jaimem :D Nastal zmätok, lebo naši hladali svojich španielov, niektorý ich spoznali hneď, niektorý nie, no ja keď som zbadala Amaliu tak som vedela že to je ona, aj keď som pre istotu pozerala po ostatných, či nie je Amalia náhodou niekto iný :D. Prvý dojem zo španielov: Preboha oni majú 16? :D Dvojčatá, z ktorých jedna mala byť pôvodne moja španielka, mali tak 155 cm, ale najnižšia bola Suzanne, ktorá vyzerala na 9 rokov a mohla mať 145 centi? :D Jej boyfriend Manolo, bol z nich najvyšší, približne taký ako ja :D No fajn :D Ale Amalia bola tak akurát, o niečo nižšia odomňa a najvyššia z dievčat. Amalia ma objala a dala mi pusy na líca :D Neskôr nám španieli vysvetlili, že v Španielsku sa to tak robí, keď stretnete niekoho nového. Už aj Saškin otec nás našiel a spolu sme sa vybrali bludiskom Viedenského letiska. Pri snahe nadviazať konverzáciu som sa spýtala aká bola cesta a potvrdili sa moje obavy, že Amaliine "Spracheigenschaften" sú na kriticky nízkej úrovni, lebo najskôr mi nerozumela, ale potom mi rukami nohami vysvetlila, že cesta bola veľmi únavná. Cestou späť som zistila, že Saškina španielka Lidia - jedna z dvojičiek vie quite good po anglicky, akurát s prízvukom, pri ktorom si človek nie je istý, či rozpráva po španielsky alebo po anglicky :D Musím taktiež poznamenať, že Lidia mi na prvý pohľad vôbec neprišla sympatická. Skôr taká panovačná a rozkazovačná, aj keď bola nízkeho vzrastu. Ale počas týždňa som si Lídiu aj s Máriu jej dvojičkou veľmi obľúbila. Sú to dve síce malé, ale milé osôbky, ktoré sa radi smejú na trápnych vtipocha dokážu pol hodinu rozprávať a baviť všetkých ostatných. Radi sa porozprávajú s kýmkoľvek, sú úprimné so zmyslom pre humor ale sú aj veľmi rozumné a vyspelé. Musím povedať, že mi bude za nimi skutočne smutno :). Keď sme vystúpili z auta, Amalia pochopila, čo som tým myslela, že je u nás zima :D Ona si v pohode došla v legínkach a tenučkej bundičke :D Napriek tomu, že po anglicky vie biedne je fakt veľmi milá. Je to síce dosť "disco dico party party" typ, čo rád chlastá a fajčí, ale doniesla nám darčeky - tuniaka v olivovom oleji, olivový olej :D, magnetku s topánkou, ktorú mama hneď na druhý deň stihla zničiť :D a záložky so španielskymi krojmi. Nechali sme ju už teda na pokoji a išli spať :)

Ďalší diel: Shopping!!

Slow, love, slow - Nightwish (text, preklad)

Thu, 02 Feb 2012 19:12:58 +0100

Come and share this painting with me
Unveiling of me, the magician that never failed

This deep sigh coiled around my chest
Intoxicated by a major chord
I wonder
Do I love you or the thought of you?

Slow, love, slow
Only the weak are not lonely

Southern blue, morning dew
Let-down-your-guards, I-love-you's
Ice-cream castles, lips-to-ear rhymes
A slumber deeper than time

Slow, love, slow
Only the weak are not lonely

Pomaly, láska pomaly

Poď a podeľ sa somnou o tento obraz

Odhaľuje ma kúzelník, ktorý nikdy nezlyhal

Tento hlboký povzdych sa skúcal okolo mojej hrude

Pod vplyvom durového akordu

Zaujímalo by ma,

Či milujem teba, alebo len myšlienku na teba

Pomaly, láska, pomaly

Len slabí nie sú osamelí

Modrá z juhu, ranná rosa

Odvolaj svojich strážcov, slová "milujem ťa"

Zmrzilnové zámky, rytmy z pier do uší

Driemoty hlbšie ako čas

Ghost River - Nightwish (text, preklad)

Tue, 31 Jan 2012 19:37:18 +0100

It's a long road down the river deep 'n wild
Every twist and turn a wonder-dale
It's a scary ride we'd give anything to take
Let yourself bleed
Leave a footprint on every island you see

Hey you, child of rape, the riverbed awaits
Snow white, pitch-black, your life such strife
Heavenward, deep down, I'll show you such sights
Believe it, we live as we dream / scream

"He will go down he will drown drown, deeper down
The river wild will take your only child
He will go down he will drown drown, deeper down
The mills grind slow in a riverbed ghost town
He will go down he will drown drown, deeper down
If you want me, then do come across"

What is it you dream of, child of mine?
The magic ride, the mermaid cove?
Never met a kinder heart than yours
Let it bleed
Leave a footprint on every island you see

"I am the painted faces, the toxic kiss
Sowing of doubt, troll beneath the bridge
Come across
Death by a thousand cuts
Believe it, we live as we dream / scream"

"I am the desert-scape, the sand inside your hourglass
I am the fear and abuse, the leper children
Every eye sewn shut"

"We will go down we will drown drown, deeper down
The river wild will be our last ride
We will go down we will drown drown, deeper down
The mills grind slow in a riverbed ghost town"

Beautifully shy as you are
Never lose your heart
And do come across

Rieka Duchov

Je to dlhá cesta divokou a hlbokou riekou

Každá zákruta a zátačka údolím zázrakov

Je to desivá jazda, za ktorú by sme dali čokoľvek

Krvácaj

Zanechaj stopu na každom ostrove, ktorý uvidíš

Hej ty, zneužité dieťa, koryto rieky čaká

Snehovo biely, čierny ako uhoľ, tvoj život ako trest

Smerujúci k nebu, dole do hĺbky, ukážem ti neslýchané veci

Uver tomu, žijeme tak, ako snívame/kričíme

Ponorí sa hlbšie, utopí sa, utopí, stále hlbšie,

Divoká rieka ti vezme tvoje jediné dieťa

Ponorí sa hlbšie, utopí sa, utopí, stále hlbšie,

Mlyny melú pomaly v riečnom koryte mesta duchov

Ponorí sa hlbšie, utopí sa, utopí, stále hlbšie,

Ak ma chceš dostať, tak sa mi postav.

O čom snívaš, dieťa moje?

Kúzelná jazda, zátoka morských panien?

Nestretla som láskavejšie srdce ako to tvoje

Nechaj ho krvácať

Zanechaj stopu na každom ostrove, ktorý uvidíš

Tie malované tváre, to som ja, ten jedovatý bozk

Rozsievam pochybnosti, troll pod mostom

Postav sa mi

Smrť tisícom bodnutí

Uver tomu, žijeme tak, ako snívame/kričíme

Ja som púšť, piesok v tvojich presýpacích hodinách

Ja som strach a zneužívanie, malomocné deti

Všetky oči zašité

Ponoríme sa hlbšie, utopíme sa, utopíme, stále hlbšie,

Divoká rieka bude našou poslednou cestou

Ponoríme sa hlbšie, utopíme sa, utopíme, stále hlbšie,

Mlyny melú pomaly v riečnom koryte mesta duchov

Krásne hamblivý, presne aký si

Nikdy nestrať svoje srdce

A postav sa zlu

Nightwish

Tue, 31 Jan 2012 18:55:04 +0100

<3<3 :D Tešííím

Storytime - Nightwish (text, preklad)

Sat, 28 Jan 2012 20:38:48 +0100

`Twas the night before
When all through the world
No words, no dreams, then one day

A writer by a fire
Imagined all Gaia
Took a journey into a child-man`s heart

A painter on the shore
Imagined all the world
Within a snowflake on his palm

Unframed by poetry
A canvas of awe
Planet Earth falling back into the stars

I am the voice of Never-Never-Land
The innocence, the dreams of every man
I am the empty crib of Peter Pan

A silent kite against the blue, blue sky
Every chimney, every moonlit sight
I am the story that will read you real
Every memory that you hold dear

I am the journey
I am the destination
I am the home
The tale that reads you

A way to taste the night
The elusive high
Follow the madness
Alice, you know once did

Imaginarium
A dream emporium
Caress the tales
And they will dream you real

A storyteller`s game
Lips that intoxicate
The core of all life is a limitless chest of tales

I am the voice of Never-Never-Land
The innocence, the dreams of every man
I am the empty crib of Peter Pan

A silent kite against the blue, blue sky
Every chimney, every moonlit sight
I am the story that will read you real
Every memory that you hold dear

I am the voice of Never-Never-Land
The innocence, the dreams of every man
Searching heavens for another Earth

Čas príbehov

Predošlej noci

Keď po celom svete

Neboli slová, neboli sny, potom jedného dňa

Spisovateľ pri ohni

Si predstavil celú Gaiu

Vybral sa na cestu do detského srdca

Maliar na brehu

Predstavil si celý svet

Vo vločke na jeho ruke

Nezarámované poéziou

Plátno úžasu

Planéta Zem padá speť k hviezdam

Som hlas krajiny zázrakov

Nevinnosť, sny každého človeka

Ja som prázdna postieľka Petra Pana

Tichý šarkan na modrom, modrom nebi

Každý komín, každý mesačný lúč

Ja som príbeh, ktorý ti budú skutočne čítať

Každá spomienka, ktorú si ceníš

Ja som cesta

Ja som cieľ

Ja som domov

Som príbeh, ktorý ti čítajú

Spôsob, ako ochutnať noc

Nepolapiteľná výška

Nasleduj šialenstvo

Vieš, že Alica to raz dokázala

Imaginárium

Nákupný dom snov

Polaď príbehy

A oni pre teba budú skutočne snívať

Hra rozprávača

Opájajúce pery

Základom všetkého je nevyčerpateľná debna s príbehmi

Som hlas krajiny zázrakov

Nevinnosť, sny každého človeka

Hľadám nebo pre novú zem.