Ráno sme museli skoro vstávať, aby sme stihli mikrobus do Viedne. Keď sme utekali na električku, tá Amaliu skoro zrazila, lebo nevedela čo má robiť a pobehovala bezradne po koľajniciach :D Snažila som sa na ňu zavolať, ale vodič len nervózne trúbil a rozhadzoval rukami :D. Nakoniec pochopila a šli sme ku škole radšej autobusom :D. Prišli sme predposlední, lebo nám zdrhla električka a tak nám zostalo len miesto vzadu v mikrobuse vedľa Sašky. Cestou som sa snažila učiť sa, čo sa mi však veľmi nedarilo. Vo Viedni nás vyhodil mikrobus na Maria Terezia Platz a odtial sme mali španielom urobiť malú prehliadku centrom mesta. Každý z nás mal krátky opis nejakej budovy, ktorý sme mali predniesť španielom. Ja som bola hneď druhá po Saške - mala som Parlament a Burgtheater. Parlament som ľahko našla, ale s Burgtheater to bolo horšie. Matikárka nám povedala že to je blízko pri sebe a najbližšia honosná budova pri Parlamente bola za ním. Tak som na ňu ukázala a porozprávala o nej a šli sme ďalej smerom na Rathaus. Najlepšie bolo, že pred Rathausom bola obrovská honosná budova s nápisom Hofburgtheater. Aaa sakra :D. Tak som sa tvárila že ja nič a keď sa španieli pýtali učiteľky, že čo to je za budovu, pohotovo im odpovedala že to divadlo sa presahovalo a že su dve budovy a ja som sa len smiala :D. Ale nechápem prečo potom matikárka nedala Burgtheater a Rathaus, keď Burgtheater je uplne inde ako Parlament :D. Doteraz neviem ktore z nich to bolo, ale viem, že Burgtheater sa fakt odniekiaľ presťahoval ale mám takého tušáka, že nie zrovna tak, ako si to španieli mysleli :D. Postupovali sme ďalej, španieli ako vždy na konci a navyše jaime sa velice rozháňal svojím banánom naokolo aby zabavil decká alebo čo až sa mu ten banán pekne zlomil a čľupol na zem. Všetxi španiela sa nahrnuli k nemu a on so smutným ksichtom chcel ten banán aj tak zjesť, potom sa vrátil asi 20 metrov naspäť aby ho vyhodil, no proste vedeli sme že dnes bude tá prehliadka fakt na dlho. Učiteľky boli už niekde na polceste do Štefansdómu, stepovali na chodníku a vypytovali sa nás že čo sa stalo. Keď sme im povedali o jaimeho banáne, Horváthová vtipne poznamenala, že by si za ten čas stihol kúpiť do supermarketu aj druhý. Keď sme konečne dorazili do Štefansdómu, všetci sme sa natlačili na miesto kde vychádzal teplý vzduch zo zeme a bolo nam dobre :). Potom sme šli na obed do Mekáča, ale ja som chcela Suši, lebo vo Viedni ich majú hrozne lacné. Lenže hrozilo, že so španielskou rýchlosťou sa veľmi ďaleko nedostaneme a že zostanem o hlade :D. Navyše učiteľky chceli isť do Starbucks na kafé a my sme museli ísť s nimi. Až na to že oni si pekne obsadili pre seba dva stolíky a inak celý Starbucks bol plný. Keď sme sa ich pýtali, či musíme zostať tak oni len že... Tak si počkáte. No tudle :D Oni si tam budú vysedávať na kafíčku a ja budem o hlade nie? :D Tak sme vybavili španielom aby im dali kafé do termohrnčekov a nechali sme učiteľov nech si vyvaľujú šunky. Keď sme došli na Mariahilfe, nechcala som Amaliu na starosť Laure a šla som si po Suši. veľa sme toho nenakúpili, všetci boli unavení a iba Amália a Bea mali ešte energiu nakupovať a tak ostatní sme si sadli na lavičku, ja som si vychutnala svoj obed a tam sme mrzli. Pomaly sme sa pobrali naspäť, ale učiteľov nikde. Mikrobus tam už bol a nemohol čakať a tak sme poslali španielov dnu, nech nemrznú a nech si dajú jedno kolečko okolo námestia, zakial sa vrátia učitelia. No hlavne že nám prízvukujú aby sme prišli radšej o 5 minút skorej a sami prídu o 10 neskôr. Vodič náško mikrobusu si stihol dať aj 2 kolečká medzitým. Cestou späť sme s Táňou, Saškou a Laurou viedli zaujímavý rozhovor o knihách a anime. Keď sme boli v Bratislave tak sa Lídia pýtala na Elfen Lied, ktorý sme spomínali a zistila som, že toho máme veľa spoločné :D. Večer sme ich ešte vzali do mesta na halušky. Amalia chcela pivo a mladý čašník, ktorý nás obsluhoval, nám omylom chcel priniesť biele vínko a tak sme si povedali, že donesie aj pivo pre Amaliu :D. Neskôr dorazila aj Táňa s Manolom a tak Amalia nepila sama :D. Prišiel dokonca aj Jaime a doteraz presne nevieme odkial prišiela ako vedel kde sme. Jednoducho sa zjavil a bol tam :D. Ževraj si objednal nejaké jedlo, ale nechutilo mu a tak si objednal ďalšie a ani to mu nechutilo :D. Ževraj sa potom pýtal čašníka, či si to nemôže zobrať so sebou a že mu to veľmi chutilo ale že nevládze :D. Potom si pýtal kapučíno bez kávy a nakoniec chcel odkúpiť šálku s logom Slovak Pubu :D. Chudák mladý čašník, ktorý nás obsluhoval bol bezradný a nevedel čo má robiť :D. Ale keď bol za vedúcim, ten mu zakázal predávať šálky :D. Potom zas niekam zmizol a keď sme odchádzali, Amalia bola pekne podnapitá, zrazu vedela aj po anglicky a vykrikovala na celú Obchodnú, že španieli majú čas a nepotrebujú chodiť tak rýchlo, pričom španieli sa znovva držali tak 20 metrov za nami :D. V autobuse otravovala spolusediaceho, že ho rada poznáva a chcela začať spievať. Tvrdila, že keď začne, celý bus bude spievať s ňou. Pri jej hlasnom smiechu niektoré babky začali nadávať. Šťastlivo sme sa dostali domov a tu sa s nami ešte celkom pekne porozprávala po anglicky :D občas jej chvýľu trvalo, kým sa vyjadrila ale šlo jej to super :D.
