V utorok sme mali znova napochodovať do školy. Až na to, že cez noc aj ráno tak snežilo, že dokonca aj v Dúbravke bola zápcha, ktora siahala pomaly až k Patrónke. Keď sme s Amaliou šli na bus, snažila som sa jej vysvetliť, že keď v Bratislave sneží, celá doprava je v kýbli :D Myslím, že mi celkom neporozumela. Spolu sme sa predierali snehovými závojmi, hlavne ja s mojimi premokavými čižmami, a keď sme dorazili do triedy, myslela som si, že som prišla zle. V škole mŕtve ticho, v triede kde sme sa mali stretnúť taktiež nikto, len pani profesorka ju práve otvárala. Spýtala som sa, či sme sa mali stretnúť niekde inde, lebo bolo 8:40 a stretnúť sme sa mali o 30 a zistila som, že ešte nikto nedorazil. Tak som sa usadila a začala som sa tváriť, že hľadám v španielskej konverzácii ako sa povie zápcha, ale našla som tam len veľmi praktické vety, ako "vybuchol mi motor". Po chvýli som to vzdala, lebo dorazila Laura. Dnes mali mať prezentáciu Kika, Simona a Saška o vode. Saškina prezentácia bola fajn, ale Simonina aj Kikina boli len pozliepané časti z Wikipédie. Nerozumela som tomu ani ja, nieto ešte naši španieli. Ale obrázky boli pekné :). Potom sme španielov mali odprevadiť na hodiny, aby si mohli pozrieť vyučovanie. Najskôr sme mali ísť na Biológiu s Pipiškovou, kde sme skúmali svoje vlasy a Amalia s Beatroz boli také fascinované svojimi vlasmi pod mikroskopom, že sme takmer nestihli spraviť druhý preparát s cibulou :D Na ďalšiu hodinu sa mali rozdeliť na angličtinu. Jedna skupina šla k Horvátovej a Amalia, Bea a Lidia šli k Fabianovi. Tak sme sa ešte smiali že aspoň budú mať u Fabiána zážitok. A aj mali :D Hneď ako vyšli z učebne, zachytila som Amaliin rozhorčený pohľad, pri ktorom si ťukala po čele a krútila očami. Ževraj sa ich niečo pýtal a keď mu nerozumeli tak sa im smial a smial sa aj na ich španielskom prízvuku :D Obed som si v pondelok zabudla oraziť, čiže som sa len pozerala ako sa Táňa hrabe v jedle. Pôvodne sme mali ísť na Devín, ale myslím, že by to malo katastrofálne následky. Amalia chcela ísť na hrad, tak som sa spýtala učiteľky, či tam nezádeme, a mali sme náhradný program. Znova sme sa odviezli do mesta a hore na hrad trolejbusom, ale bola tam strašná zima, čiže sme vošli dovnútra, otočili sme sa a šli sme naspäť. Naši španieli sa chceli samozrejme odfotiť, najmä Chaime, ktorý si kľakol na múrik pred hradom, pod ktorým bola 10 metrova priekopa, všetci zatajili dych a ja som ho už videla dolámaného na zemi, už som rozmýšľala že či ten pád prežije, no jemu sa nič nestalo na šťastie :D. Keď sa už pofotili zo všetkých uhlov aj sa všeliak na fotke vystriedali, tak sme sa konečne mohli celí zmrznutí pohnúť ďalej. Zavelila som, že ideme do čokoládovne pri Michalskej Bráne, lebo mi mama celý čas hovorí akú tam majú dobrú čokoládu a išli sme :D. Bola to toiž asi najbližšia čokoládovňa a všetkým to bolo zrejme jedno, len aby sa niekde zahriali. Čokoládovňa na korze je malý útulný podnik, so zahmlenými sklami a vôňou čokolády. Čokoláda, ktorú tu predávajú nie je taká obyčajná, ako v čokoládovni na Hlavnom námestí, kde čokoláda chutí ako puding z prášku, ale taká ozajstná. Ako z pravej roztopenej čokolády. Najlepšia je babičkina, kde na podku plávajú kyselkavé maliny. Amalia si objednala normálnu čokoládu so šľahačkou, aj keď nechápem prečo, keď nemá rada čokoládu :D. Nakoniec ešte po tej mojej babičkynej som dostala aj ďalšiu, obyčajnú. Hovorila som si, veď aj tak si to celé zacvakám sama :D, no keď došiel účet, Amalia zrazu vytiahla 50 - evrovku a že platí za nás štyri - mňa, seba, Beu a Lauru, snažila som sa jej to vyhovoriť, že ona je hosť a my platíme, ale bola neodradná a nanútila predavačke svoju 50 evrovku a ja som sa len bezradne pozerala :D. Potom sme prešli ešte 5 obchodov so suvenýrmi a Amalia sa ešte sťažovala že si nestihla všetky poriadne pozrieť, pričom v každom obchode so suvenýrmi majú to isté, presne ako na nákupných uliciach v Chorvátsku :D. Potom nás chcela zobrať Laura do Penati na golf, ale mala len 3 voľné miesta, a tak som poslala Amaliu s Beou a Laurou nech idú bezomňa :D a ja som mala celý večer až so pol 11 pokooj :D. Cestou domov sme sa pekne porozprávali a zistila som, že ano po španielsky znamená zadok a keď sa na to pridá mäkčeť, je z toho rok. "Koľko máš rokov" sa preto dosť podobá na "koľko máš zadkov" :D
